Od etiópskych kôz po vrecúško pod perou: kofeín sprevádza ľudí stáročia a ženy pri tom neboli len divákmi

Zakazovali ho miestodržitelia aj pruský kráľ, v Londýne proti nemu vyšla „petícia žien“ a Bach o ňom zložil kantátu. Kofeín je dnes najrozšírenejšou psychoaktívnou látkou na svete. Prinášame jeho príbeh od legendy o tancujúcich kozách až po dnešné vrecúška.

Ranná káva, čaj s kamarátkou alebo kofeín na skúškové. Kofeín je súčasťou dňa väčšiny dospelých a málokto sa zamyslí, odkiaľ sa vzal. Jeho príbeh je pritom plný zákazov, škandálov a prekvapivo aj žien, ktoré v ňom zohrali svoju rolu.

Na začiatku boli kozy

Najznámejšia legenda hovorí o etiópskom pastierovi Kaldim, ktorý mal žiť okolo roku 850. Všimol si, že jeho kozy sú po zjedení červených bobúľ z istého kra nezvyčajne čulé a nevedia zaspať. Príbeh je zrejme len legenda, prvýkrát ho zapísal až v roku 1671 taliansky učenec Antoine Faustus Nairon. Kávovník však naozaj pochádza z etiópskych hôr.

Kofeín nevyrába len káva. Nájdeme ho v čajových lístkoch, v kakaových bôboch, v juhoamerickom maté či v guarane. Rastliny ho vytvárajú ako prirodzenú ochranu: pre hmyz je kofeín jed. Podľa čínskej legendy objavil čaj cisár Šen-nung už v roku 2737 pred naším letopočtom, keď mu do vriacej vody spadli lístky z kríka.

Mnísi, ktorí nechceli zaspať

Prvé spoľahlivé záznamy o pití kávy pochádzajú z 15. storočia z Jemenu. Súfijskí mystici ju pili, aby vydržali bdieť pri nočných modlitbách. Odtiaľ sa káva rozšírila do Mekky, Káhiry a Istanbulu.

Spolu s ňou prišli aj prvé zákazy. V roku 1511 dal miestodržiteľ Mekky Chajr Beg kávu zakázať, lebo podľa neho podporovala voľnomyšlienkárstvo a schádzanie ľudí. Zákaz dlho nevydržal. Okolo roku 1555 otvorili v Istanbule prvé kaviarne a z kávy sa stal spoločenský fenomén.

Čítajte ajKáva farbí zuby, kofeínové vrecúško nie. Čo by ženy mali vedieť

Európa objavuje kaviarne

Do Európy sa káva dostala cez obchodníkov z Benátok. V roku 1650 otvorili prvú anglickú kaviareň v Oxforde, o niekoľko desaťročí neskôr ich bolo v Londýne už stovky. Volali ich „penny universities“, lebo za cenu šálky si človek mohol vypočuť debaty o politike, vede aj obchode.

Ženy však do londýnskych kaviarní väčšinou nechodili. Zostávali doma a v roku 1674 vyšiel satirický pamflet The Women's Petition Against Coffee. Ženy sa v ňom, aspoň podľa anonymného autora, sťažovali, že muži trávia v kaviarňach celé dni a káva ich robí lenivými. Muži odpovedali vlastným pamfletom na obranu kávy.

Kantáta o dievčati, ktoré nechcelo vzdať kávu

V Lipsku okolo roku 1734 zložil Johann Sebastian Bach skladbu, ktorá sa dnes volá Kávová kantáta. Je to krátka komická opera o dievčati menom Lieschen. Jej otec chce, aby s kávou prestala, a vyhráža sa, že jej inak nenájde ženícha. Lieschen súhlasí, no potajomky si dá do svadobnej zmluvy, že kávu piť smie.

Kantáta zachytáva dobu, keď bola káva pre mladé ženy symbolom slobody a malej každodennej vzbury. V nemeckých mestách sa zároveň rodila tradícia „Kaffeekränzchen“, popoludňajších kávových stretnutí žien, kde sa viedli debaty, na ktoré v mužských kaviarňach nebolo miesto.

Kráľ, ktorý chcel radšej pivo

Pruský kráľ Fridrich Veľký v roku 1777 vyzval poddaných, aby namiesto kávy pili pivo, na ktorom bol vychovaný aj on sám. Dôvod bol ekonomický: za dovezenú kávu odchádzali peniaze do zahraničia. Neskôr zaviedol štátny monopol na praženie a po uliciach chodili takzvaní „čuchači kávy“, ktorí hľadali nelegálne pražiarne podľa vône.

Goethe, chemik a zrodenie kofeínu

Látka, ktorá za tým všetkým stojí, dostala meno až v 19. storočí. V roku 1819 ju izoloval nemecký chemik Friedlieb Ferdinand Runge. K pokusom s kávou ho podľa známeho príbehu povzbudil básnik Johann Wolfgang von Goethe, ktorý mu po stretnutí daroval krabičku vzácnych kávových bôbov.

Kofeín v 21. storočí

Dnes je kofeín najrozšírenejšou psychoaktívnou látkou na svete. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2015 stanovil, že zdravým dospelým nespôsobuje problémy do 400 mg denne, tehotným a dojčiacim ženám do 200 mg.

Zmenila sa aj forma. Okrem kávy a čaju prišli kofeínové tablety, energetické nápoje, žuvačky a najnovšie kofeínové vrecúška. Nadväzujú na škandinávsku, najmä švédsku tradíciu vrecúšok pod perou. Vkladajú sa pod hornú peru, nemajú cukor a nefarbia zuby. Ich výhodou je presná dávka, ktorú pri káve z kaviarne nikdy nepoznáte.

Od kôz v etiópskych horách cez Bachovu Lieschen až po vrecúško vo vrecku džínsov: kofeín sa prispôsobil každej dobe. Ženy ho kedysi museli obhajovať pred otcami a kráľmi. Dnes si samy vyberajú, v akej forme, akú dávku a kedy.

Zdroje: EFSA, Scientific Opinion on the safety of caffeine (2015); M. Pendergrast, Uncommon Grounds: The History of Coffee (2010); B. Weinberg, B. Bealer, The World of Caffeine (2001); The Women's Petition Against Coffee (Londýn, 1674); J. S. Bach, Schweigt stille, plaudert nicht, BWV 211.